Zvyšok dňa prebehol normálne , môj prvý deň bez zabíjania . S Bree som sa konečne dobre porozprávala odkedy ma vybrali za vyvolenú , nahádzala som si do školskej tašky zvyšok vecí a vyšla som s triedy keď v rozhlase zaznelo : " Courtney Shadow , hláste sa v riaditeľni !" ach jaj , a tom si myslela že toto bude jediný deň ked budem mať pokoj ... Ale očividne nie , zbehla som dole schodmi a zaklopala na dvere riaditeľne . Keď sa spoza dverí ozvalo " Ďalej ." tak som vstúpila , riaditeľ sedel za stolom s unaveným výrazom na tvári , keď ma zbadal začal hovoriť :" Courtney , dozvedel som sa že vedľajšie mesto je bez potravín a neustále čelí útokom nemŕtvych . Rada rozhodla že jeden z vyvolených musí ísť zistiť či sa dá prejsť cez staré chodníky aby sme im mohli pomôcť . "
"Čiže ma chcete použiť ako pokusného králika ?!" snažila som sa ovládnuť svoj hlas , ale nechýbalo málo a navrieskala by som naňho .
"Courtney , hlavne si to neber osobne . Ide o dobro veľa ľudí a životov !"
"Ale prečo iba ja ? Prečo so mnou nemôžu ísť aj ostatný ?!" Riaditeľ len otvoril ústa ale nevedel čo mi má na to povedať .
"Rada tak rozhodla .... Nemohol som s tým nič urobiť .... Mrzí ma to ..... " zamrmlal . "Máš čas do štvrtej , musíš sa dovtedy nachystať . Zbaľ si terénne oblečenie , jedlo a zbrane ti dáme tu . Ponáhľaj sa a príď načas ." To je teda drzosť !
"Seath odchádzam , možno na tri dni alebo na týždeň alebo sa už nevrátim ..."
"Courtney , neopováž sa takto rozprávať ! Jasné že sa vrátiš ...."
"Nikdy v tom nemáš istotu Seath ."
"Ale ja ti verím , verí ti aj tvoja mama a sestra .... Veril by ti aj Jake , sprav to pre nich ."
"Pokúsim sa ...."
"Prisahaj mi že sa budeš snažiť čo najviac , musíš mi to odprisahať !"
"Prisahám ...." schmatol ma za ruku a prinútil ma pozrieť sa mu do očí , pritúlil si ma k sebe a pošepkal mi :
"Ľúbim ťa Courtney , vráť sa ku mne . Prosím ...." Ja som ho namiesto odpovede pobozkala , zo zeme som zdvihla ruksak ,a dýku s púzdrom som si upevnila na páse . Pištoľ som si pripevnila na druhý bok a tulec som si pripevnila na ruksak vedľa luku . Z opasku som si zdvihla zväzok kľúčov a odomkla vysokú bránu z pletiva a kovu . Stlačila som kľučku a vošla dnu , bránu som za sebou zamkla a Seathovy som poslala vzdušný bozk . Vkročila som na starú betonovu cestu ktorá bola na veľa miestach prerastená trávou .
Musela som kráčať už dosť dlho ked sa začalo stmievať , noc vyzerala byť jasná a tak som si vyhliadla autobus . Vyštverala som sa na strechu a roztiahla tam spací vak . Na večeru som si dala ovocie s pečivom , ked som sa najedla tak som si ľahla a poddala sa oslobodzujúcemu spánku , vždy som dúfala že sny ma dokážu vytrhnúť zo strašnej reality ....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára