" Viete že ma mrzí ked sme museli vybrať práve vás , ale je lepšie mať vás ako niakych usmrkancov ktorý ani nevedia čo je to epidémia . Teraz vás pošlem do tréningovej haly , budete tam asi týždeň . Vycvičia vás profesionáli a rozvijú váš talent . Želám vám veľa šťastia , a udržte sa pri živote čo najdlhšie . Prosím . "
Zdvihli sme sa zo stoličiek a vyšli z budovy kde na nás už čakala opancierovaná limuzína . Ano , luxus ako na oplátku toho čo musíme robiť . Ako keby nám to malo pomôcť ....
Po hodine cesty sme konečne dorazili , tréningová hala bola obrovská kvádrovitá budova šedej farby . Postrčili nás dnu . Zvnútra vyzerala úplne inak ako som si ju predstavovala , úplne novučké nástroje , zbrane , .... no proste všetko . Naši tréneri na nás už čakali , ja som sa mala cvičiť v streľbe z luku a obrábaniu z mačetou . Na začiatok nám spravili testy kondície , ďalej koľko skočíme atď. Bola to nuda , ale ked som konečne mohla začať strieľať to už bolo iné . Aspoň niečo im ukážem čo viem ....
Tetiva bola natiahnutá a luk úplne nový natretý sivým lakom . Zodvihla som ho zo stojana a založila šíp . Približne desať metrov odo mňa stála terčovnica . Zhlboka som sa nadýchla a natiahla tetivu , v pokoji pomaly . Zamierila som a vystrelila , druhý šíp už nebol taký pomalý , natiahla som tetivu a prestrelila predošlý šíp . Pretože som vedela že toto je to čo chcú , show . Tretí rovnako . Otočila som sa a vrátila luk do stojana , snažila som sa nevnímať prekvapené pohľady okolostojacich . Potom som prešla na ďalšiu časť . Toto bolo vrhanie dýk , v tom nie som moc dobrá ....
