Sadli sme si za stôl. Okrem nás boli v miestnosti ďalšie tri
osoby, ktoré sa potichu zhovárali na druhej strane stola skadiaľ na mňa vrhali
zvedavé pohľady. Svoju pozornosť obrátim na jedlo naložené a naskladané v
misách. Pre začiatok sa rozhodnem pre lahodne vyzerajúce čerstvé maliny, jahody
a čučoriedky. Nakloním sa pre tanier keď za mnou niekto nesmelo zakašle. Otočím
sa. Za chrbtom mi stojí elfka približne v mojom veku. Vlasy ako tekuté zlato má
zapletené do boku a hnedé oči orechovej farby sa uprene zapozerajú do tých
mojich. "Vaša výsosť." Pokloní sa. "Moje meno je Veridana. Pani
svetla mi prikázala, aby som vás a vašich spoločníkov previedla po pevnosti.
Môžeme začať po vyučovaní?" Usmeje sa. "Budem potešená ak nám pomôžeš
zorientovať sa, ďakujem." Odvetím. "Najskôr však budem musieť ísť
ešte niekoho zobudiť, ospravedlňte ma prosím." Poviem a odídem z
miestnosti.
Otvorím dvere na svojej
komnate. Noah je už hore, a práve skladá deku ktorou bol v noci prikrytý.
"Nechaj to tak, pani domáca, a poď sa naraňajkovať. Čaká nás dlhý
deň." Napomeniem ho. Noah sa zasmeje a deku doskladá. "Ako si sa mi
vyspala?" Objíme ma a dá mi bozk do vlasov." Výborne, a ty?"
Spýtam sa ho a jemne mu prstami odhrniem prameň čiernych vlasov z tváre.
"Najlepšie ako som mohol." Zamrmle mi so zaboreným nosom v pleci.
Keď si všetci posadáme
za stôl, je už takmer pol ôsmej. Väčšina nášho spoločenstva – mladí lénai - sa
zúčastní vyučovania spolu s nami a keďže nás je okolo osemdesiat ,
rozdelili nás na skupiny. Každá zo skupín má iný rozvrh. Zrazu sa otvoria dvere
a vstúpi elfka, ktorá ma včera zaviedla k mojej mame. Miestnosťou
preletí jej pevný hlas. „Pani svetla vás všetkých zvoláva po raňajkách do
trónnej siene. Stretnete sa tam so svojimi učiteľmi, ktorí si vás odvedú na
miesto vyučovania.“ Povie a odíde
z miestnosti. Nalejem si z kryštálovej karafy do čaše vodu ktorú vypijem a vstanem od
stola. Môj príklad nasledujú aj Ilia s Noahom. „Už vám stačilo?“ Spýtam sa
ich. „Jasné, tak plný som dlho nebol.“ Zasmeje sa Noah. „Výborne, potom môžeme
ísť.“ Poviem a vyjdem z miestnosti.
Trónnu sieň nájdeme
rýchlo. Predo dvermi stoja stráže -
dvaja vysoký elfovia odetý v bielom bojovom výstroji. Zastavím. Strážcovia
sa poklonia a prekrížené meče vložia do pošiev. Položím dlaň na dvere
ktoré sa potichu otvoria. Trónna sieň je zaliata ranným slnkom ktoré preniká
cez sklenú kupolu a mramor žiari belotou. V strede miestnosti pred zlatými
trónmi stojí vzpriamená moja mama. Usmeje sa a natiahne ku mne ruku.
Odpojím sa od ostatných a vystúpim po schodoch k jej boku. Spoločne
si sadneme na tróny na čo sa všetci v miestnosti poklonia. Mama sa otočí
smerom k východným dverám a mávne rukou na čo sa otvoria. Do
miestnosti začnú po jednom s malým odstupom prúdiť postavy v machovo
zelených odevoch. Postavia sa do
polkruhu čelom k nám a poklonia sa, potom sa otočia k zvyšku
sály a vyzerajú, že na niečo čakajú. Ako posledný do miestnosti vojde
nízky staručký starec s dlhými striebornými vlasmi a bradou. Jeho oči
však planú zlatistou žiarou a sú plné sily a energie. Moja mama sa
postaví a zvíta sa s ním. Starec povie niečo, na čo sa obaja
rozosmejú. Moja mama sa potom otočí ku mne na čo sa postavím. „Toto je moja
dcéra, Aeneris. Aeneris, toto je Belennus. Patrón učiteľov, boja a liečiteľstva. Otočí sa k zvyšku
spoločenstva, „Postavy, ktoré vidíte pred sebou budú tento rok vašimi učiteľmi.
Vďaka nim sa naučíte všetko čo potrebujete od liečenia, živelnej mágie, boja,
komunikácie a spolužitiu s drakmi a inými bytosťami.“ Podišla k vysokej
elfke (vlastne, všetci elfovia sú vysokí, prečo to stále omieľam?!) s dlhými rovnými gaštanovými vlasmi a ostro
rezanými lícnymi kosťami. „Som elfka Arely, a budem vás učiť streľbu z luku rovnako ako aj
boj s mečom.“ Vyhlásila, hneď na to sa ozvala osoba vedľa nej, muž s krikľavo
zelenými vlasmi a divými očami zvláštnej, neurčitej farby. Miesto nôh mal
kopytá , bol to faun„ Som Malcolm, vyslanec faunov
a budem vás učiť dorozumievaniu sa s lesnými bytosťami ako sú
pixiovia, spectrumovia, knurlovia , a iní.“
Ďalšia sa predstavila nízka a takmer úplne priehľadná žena ako vodná nymfa, Dainera. Vedľa nej stál
mohutný a na prvý pohľad hrozivý muž o ktorom sme sa dozvedeli že je
vodcom lesného ľudu. Volal sa Kron. Spolu s Arely nás budú učiť bojovať. Za ním stála vysoká a chudá dievčina s platinovými
vlasmi a očami farby sviežej trávy. Mala jemne rezané črty tváre a svetlunké
pery. „Som Elaina,
víla, budem vás učiť ako si vyspievať veci od stromov, rastlín a zvierat predmety
ktoré budete potrebovať.“ Ďalší bol mladý muž so svetlými pieskovými vlasmi a hnedšou
pokožkou, volal sa Thyrm
a špecializoval sa na draky a runy. Bol zároveň Belennusovým
pomocníkom. Ako posledná bola žena stará asi ako moja mama. Na chrbte mala
krídla podobné mojim. Volala sa Ferya a bola tá, čo mala za úlohu zlepšiť moje lietanie.
