O pol siedmej ma Kristie zobudila , pobalili sme si to málo vecí čo sme mali a zliezli z autobusu . Z ruksaku som vytiahla croasant ktorý som rozlomila na polovicu , jednu som podala Kristie - vyzerala akoby už dlho nejedla ... Mlčky sme sa vydali na cestu , po pár hodinách som konečne zbadala bránu a pevne som dúfala že sú všetci živý a zdravý . Odomkla som bránu a hneď ma objali niekoho ruky , tú vôňu som poznala . Bol to môj Seath , pustil ma a pozdvihol mi bradu aby sme si pozerali do očí a pobozkal ma . Ja som mu dala ruky okolo krku a pritúlila som sa k nemu . Po chvíli som sa mu šikovne vyšmykla z objatia a predstavila som mu Kristie .
"Seath musím ísť podať správu ..."
"Aaa nemôžem sa to dozvedieť prvý ?" povedal a daroval mi ten jeho provokačný úsmev .
"Keby boli tie správy dobré tak áno ...." povedala som a sklonila som hlavu .
"Čo sa stalo ?!"
"Všetci sú buď mŕtvy alebo premenený Seath ...."
"Čože ? Ako sa to stalo , kedy ... ?" A ja som mu všetko povedala .
Pomaly som sa vliekla školou do riaditeľne , nechcela som povedať to čo som sa dozvedela od Kristie . Pozrela som sa na ňu a bolo vidno že ani ju to neteší . Pred dverami som zastavila a zdvihla som ruku ktorú som mala ako z olova a prinútila sa zaklopať . Spoza dverí sa okamžite ozvalo :"Ďalej ". Povzbudzujúco som sa usmiala na Kristie a vstúpila som do riaditeľne .
"Predpokladám že nenesieš dobré správy Courtney ked sa tak vlečieš ..."
"Nenesiem ." povedala som a riaditeľ sa na mňa s očakávaním pozrel . "Všetci sú mŕtvi ." hlesla som .
"NIE , NIE to nie je možné !" skríkol riaditeľ a hlavu si zložil do dlaní . " Moja manželka ..... a syn .....zostali tam ...." povedal pomedzi vzlyky .
"To je mi veľmi ľúto ." povedala som a myslela som to úprimne ale táto otrepaná fráza už znela umelo .
"Nie je možné že niekto prežil ?"
"Prežila Kristie ."
"Kto ?"
"Toto dievča ." otvorila som dvere a vtiahla som ju dnu .
"Dobrý deň ."
"Je to pravda ?"
"Ano je , bohužiaľ ... Zomrela tam aj moja mama ."
"To je mi úprimne ľúto , mne manželka a syn ..."
"úprimnú sústrasť ..."
"Dobre Courtney , Kristie môžete ísť ." Postavila som sa zo stoličky ale Kristie pri dverách zastavila .
"Pane , ja nemám kde bývať ."
"Courtney , máte doma voľnú izbu ?"
"Ano , máme ."
"Kristie budeš pár dní bývať u Courtney . Dovidenia " a doslova nás odtiaľ vykopol .
streda 24. júla 2013
pondelok 22. júla 2013
Dangerouse Zone part 12 - Death Town
Zobudila som sa na krik , vyskočila som na nohy a vytiahla dýku . Krik patril nemŕtvemu dievčaťu ktoré bolo odo mňa asi zo 20 metrov , Nasadila som šíp a vystrelila , nemŕtva sa zapotácala ale žila a vláčila sa ďalej . Založila som druhý šíp a to už ležala nevládne na zemi . Otrasená som si zbalila veci a zliezla z autobusu . Nemŕtva sa sem mohla dostať len dvoma spôsobmi , buď sa premenila tu , vo vnútri cesty alebo je niekde narušený plot . A to som musela zistiť .
Začínalo sa stmievať keď som konečne dorazila ku koncu plotu . Nikde žiadna diera nebola , takže ju tu asi niekto premenil. Spoza opaska som vytiahla zväzok kľúčov a odomkla som bránu . Na ulici nebol nikto , vyzeralo to tu ako mesto duchov . Zrazu sa ozval dievčenský výkrik , rozbehla som sa tým smerom a zbadala som zombie ako sa chystá zahryznúť do jej ruky . Z chrbta som strhla luk a založila šíp . O zem som hodila skúmavku s krvou . Zombie sa okamžite otočil za mnou a ja som ho zastrelila . Dievča sa rozbehlo ku mne a ja som zistila že sa k nám zo všetkých strán blížia zombies , luk som si znova pripevnila na ruksak a z pošvy vytiahla mačetu . Dievča som chytila za ruku a rozbehla som sa k bráne . V ceste nám stal zombie ktorému som počas behu zabodla nôž do chrbta . Otvorila som bránu a rýchlo som ju za sebou zamkla . Bežali sme čo najďalej od brány ale po chvíli už dievča nevládalo .
"Ako sa voláš ?" spýtala som sa jej .
"Kristie"
"Kristie , čo sa breboha stalo ?!"
"Narušil sa plot ... Na veľmi veľa miestach , ľudia nevedeli čo sa deje a tak povybiehali von ale ja som mala izbu na vyššom poschodí a tak som vedela čo sa deje . Akurát mali priniesť zásoby jedla a tak bola aj druhá väčšina vonku na námestí , nikto nič netušil ... "
"Dobre , teraz sa musíme vrátiť do môjho mesta . Neboj postaráme sa o teba ." povzbudzujúco som sa na ňu usmiala .
"Vďaka ...."
"Za čo ?"
"Za to že si mi zachránila život ."
"Aha ... hmm nemáš za čo ."
Slnko zašlo a bolo moc nebezpečné zostať na zemi a tak som nám vyhliadla autobus . Pomohla som Kristie vyštverať sa na strechu a rozložila som spacák.
"Ľahni si , budem strážiť . Nemôžeme riskovať že nemŕtvy pretrhnú bránu ."
"Potom ma zobuď , vystriedame sa ."
"Dobre ..." zaspala takmer okamžite .
Kristie som zobudila okolo tretej ráno , a povedala som jej že odchádzame okolo siedmej tak nech ma zobudí o pol . Potom som si ľahla do spacáka a ponorila sa do snov ....
Začínalo sa stmievať keď som konečne dorazila ku koncu plotu . Nikde žiadna diera nebola , takže ju tu asi niekto premenil. Spoza opaska som vytiahla zväzok kľúčov a odomkla som bránu . Na ulici nebol nikto , vyzeralo to tu ako mesto duchov . Zrazu sa ozval dievčenský výkrik , rozbehla som sa tým smerom a zbadala som zombie ako sa chystá zahryznúť do jej ruky . Z chrbta som strhla luk a založila šíp . O zem som hodila skúmavku s krvou . Zombie sa okamžite otočil za mnou a ja som ho zastrelila . Dievča sa rozbehlo ku mne a ja som zistila že sa k nám zo všetkých strán blížia zombies , luk som si znova pripevnila na ruksak a z pošvy vytiahla mačetu . Dievča som chytila za ruku a rozbehla som sa k bráne . V ceste nám stal zombie ktorému som počas behu zabodla nôž do chrbta . Otvorila som bránu a rýchlo som ju za sebou zamkla . Bežali sme čo najďalej od brány ale po chvíli už dievča nevládalo .
"Ako sa voláš ?" spýtala som sa jej .
"Kristie"
"Kristie , čo sa breboha stalo ?!"
"Narušil sa plot ... Na veľmi veľa miestach , ľudia nevedeli čo sa deje a tak povybiehali von ale ja som mala izbu na vyššom poschodí a tak som vedela čo sa deje . Akurát mali priniesť zásoby jedla a tak bola aj druhá väčšina vonku na námestí , nikto nič netušil ... "
"Dobre , teraz sa musíme vrátiť do môjho mesta . Neboj postaráme sa o teba ." povzbudzujúco som sa na ňu usmiala .
"Vďaka ...."
"Za čo ?"
"Za to že si mi zachránila život ."
"Aha ... hmm nemáš za čo ."
Slnko zašlo a bolo moc nebezpečné zostať na zemi a tak som nám vyhliadla autobus . Pomohla som Kristie vyštverať sa na strechu a rozložila som spacák.
"Ľahni si , budem strážiť . Nemôžeme riskovať že nemŕtvy pretrhnú bránu ."
"Potom ma zobuď , vystriedame sa ."
"Dobre ..." zaspala takmer okamžite .
Kristie som zobudila okolo tretej ráno , a povedala som jej že odchádzame okolo siedmej tak nech ma zobudí o pol . Potom som si ľahla do spacáka a ponorila sa do snov ....
Sarah Jaffe - Swelling
http://www.youtube.com/watch?v=5XxHXE38Z5o
Milujem tú pesničku - je dokonalá . Dobre sa pri nej píše :3
Milujem tú pesničku - je dokonalá . Dobre sa pri nej píše :3
štvrtok 11. júla 2013
Dangerouse Zone part 11 - New Mission ....
Zvyšok dňa prebehol normálne , môj prvý deň bez zabíjania . S Bree som sa konečne dobre porozprávala odkedy ma vybrali za vyvolenú , nahádzala som si do školskej tašky zvyšok vecí a vyšla som s triedy keď v rozhlase zaznelo : " Courtney Shadow , hláste sa v riaditeľni !" ach jaj , a tom si myslela že toto bude jediný deň ked budem mať pokoj ... Ale očividne nie , zbehla som dole schodmi a zaklopala na dvere riaditeľne . Keď sa spoza dverí ozvalo " Ďalej ." tak som vstúpila , riaditeľ sedel za stolom s unaveným výrazom na tvári , keď ma zbadal začal hovoriť :" Courtney , dozvedel som sa že vedľajšie mesto je bez potravín a neustále čelí útokom nemŕtvych . Rada rozhodla že jeden z vyvolených musí ísť zistiť či sa dá prejsť cez staré chodníky aby sme im mohli pomôcť . "
"Čiže ma chcete použiť ako pokusného králika ?!" snažila som sa ovládnuť svoj hlas , ale nechýbalo málo a navrieskala by som naňho .
"Courtney , hlavne si to neber osobne . Ide o dobro veľa ľudí a životov !"
"Ale prečo iba ja ? Prečo so mnou nemôžu ísť aj ostatný ?!" Riaditeľ len otvoril ústa ale nevedel čo mi má na to povedať .
"Rada tak rozhodla .... Nemohol som s tým nič urobiť .... Mrzí ma to ..... " zamrmlal . "Máš čas do štvrtej , musíš sa dovtedy nachystať . Zbaľ si terénne oblečenie , jedlo a zbrane ti dáme tu . Ponáhľaj sa a príď načas ." To je teda drzosť !
"Seath odchádzam , možno na tri dni alebo na týždeň alebo sa už nevrátim ..."
"Courtney , neopováž sa takto rozprávať ! Jasné že sa vrátiš ...."
"Nikdy v tom nemáš istotu Seath ."
"Ale ja ti verím , verí ti aj tvoja mama a sestra .... Veril by ti aj Jake , sprav to pre nich ."
"Pokúsim sa ...."
"Prisahaj mi že sa budeš snažiť čo najviac , musíš mi to odprisahať !"
"Prisahám ...." schmatol ma za ruku a prinútil ma pozrieť sa mu do očí , pritúlil si ma k sebe a pošepkal mi :
"Ľúbim ťa Courtney , vráť sa ku mne . Prosím ...." Ja som ho namiesto odpovede pobozkala , zo zeme som zdvihla ruksak ,a dýku s púzdrom som si upevnila na páse . Pištoľ som si pripevnila na druhý bok a tulec som si pripevnila na ruksak vedľa luku . Z opasku som si zdvihla zväzok kľúčov a odomkla vysokú bránu z pletiva a kovu . Stlačila som kľučku a vošla dnu , bránu som za sebou zamkla a Seathovy som poslala vzdušný bozk . Vkročila som na starú betonovu cestu ktorá bola na veľa miestach prerastená trávou .
Musela som kráčať už dosť dlho ked sa začalo stmievať , noc vyzerala byť jasná a tak som si vyhliadla autobus . Vyštverala som sa na strechu a roztiahla tam spací vak . Na večeru som si dala ovocie s pečivom , ked som sa najedla tak som si ľahla a poddala sa oslobodzujúcemu spánku , vždy som dúfala že sny ma dokážu vytrhnúť zo strašnej reality ....
"Čiže ma chcete použiť ako pokusného králika ?!" snažila som sa ovládnuť svoj hlas , ale nechýbalo málo a navrieskala by som naňho .
"Courtney , hlavne si to neber osobne . Ide o dobro veľa ľudí a životov !"
"Ale prečo iba ja ? Prečo so mnou nemôžu ísť aj ostatný ?!" Riaditeľ len otvoril ústa ale nevedel čo mi má na to povedať .
"Rada tak rozhodla .... Nemohol som s tým nič urobiť .... Mrzí ma to ..... " zamrmlal . "Máš čas do štvrtej , musíš sa dovtedy nachystať . Zbaľ si terénne oblečenie , jedlo a zbrane ti dáme tu . Ponáhľaj sa a príď načas ." To je teda drzosť !
"Seath odchádzam , možno na tri dni alebo na týždeň alebo sa už nevrátim ..."
"Courtney , neopováž sa takto rozprávať ! Jasné že sa vrátiš ...."
"Nikdy v tom nemáš istotu Seath ."
"Ale ja ti verím , verí ti aj tvoja mama a sestra .... Veril by ti aj Jake , sprav to pre nich ."
"Pokúsim sa ...."
"Prisahaj mi že sa budeš snažiť čo najviac , musíš mi to odprisahať !"
"Prisahám ...." schmatol ma za ruku a prinútil ma pozrieť sa mu do očí , pritúlil si ma k sebe a pošepkal mi :
"Ľúbim ťa Courtney , vráť sa ku mne . Prosím ...." Ja som ho namiesto odpovede pobozkala , zo zeme som zdvihla ruksak ,a dýku s púzdrom som si upevnila na páse . Pištoľ som si pripevnila na druhý bok a tulec som si pripevnila na ruksak vedľa luku . Z opasku som si zdvihla zväzok kľúčov a odomkla vysokú bránu z pletiva a kovu . Stlačila som kľučku a vošla dnu , bránu som za sebou zamkla a Seathovy som poslala vzdušný bozk . Vkročila som na starú betonovu cestu ktorá bola na veľa miestach prerastená trávou .
Musela som kráčať už dosť dlho ked sa začalo stmievať , noc vyzerala byť jasná a tak som si vyhliadla autobus . Vyštverala som sa na strechu a roztiahla tam spací vak . Na večeru som si dala ovocie s pečivom , ked som sa najedla tak som si ľahla a poddala sa oslobodzujúcemu spánku , vždy som dúfala že sny ma dokážu vytrhnúť zo strašnej reality ....
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)