utorok 28. mája 2013
Memories dont die ...
Memories dont die and they are breaking me again , again , again , again , again , again ,again , ....
sobota 25. mája 2013
Dangerouse zone part 7 - Rescue
Tákže teraz niečo čo ste nikto nečakali .... :D A úprimne ani ja ...
Keď som videla že o pár sekúnd môže byť neskoro , vybrala som z vačku skúmavku z krvou a hodila ju o zem . Červená tekutina sa rozliala po betóne a zombie sa rozbehli za mnou . Vytiahla som dýku a hodila ju Sethovi k nohám , zahnala som sa mačetou a nemŕtvy klesol na zem . Obzrela som sa a videla som že aj ostatný už skončili , na Setha som sa ani nepozrela a vrátila som sa do školy . Luk som odhodila na stojan a tulec som hodila pod neho . Sama som vybehla hore schodmi , podliezla som zábradlie ktoré oddeľovalo prístup k oknám a sadla som si vedľa neho . Ostatný zo školy už skončili , hnali sa dolu schodmi a nikto si ma nevšimol . Niekto sa predieral hore medzi davom bežiacich študentov , vedela som že je to Seth a tak som odvrátila hlavu .
"Courtney , ja ...."
"Seth , nevieš čo si spravil !" skríkla som na neho . "Mohli ťa zabiť ! Ak ma ešte raz nepočúvneš a dolezieš za mnou tam kam nemáš , tak ti pekne krásne platím lístok do psychiatrickej liečebne !"
"Dobre , dobre Courtney . " Povedal so smiechom , " Už to nespravím ..." Povedal a prisunul sa ku mne , objal ma a pobozkal . Zavrela som oči a objala som ho aj ja . Z hlavy sa mi zošmykla kapucňa a až vtedy si všimol že som červenovlasá . Odtiahol sa odo mňa , chytil moje vlasy do dlaní a povedal :
"Divoké a ohnivé , presne ako ty . Hodia sa ti ..." Vstala som a usmiala som sa na neho .
"Poď chcem ti niečo ukázať ." Vytiahla som ho a podliezla som zábradlie , rozbehla som sa dolu schodmi a on za mnou ...
Keď som videla že o pár sekúnd môže byť neskoro , vybrala som z vačku skúmavku z krvou a hodila ju o zem . Červená tekutina sa rozliala po betóne a zombie sa rozbehli za mnou . Vytiahla som dýku a hodila ju Sethovi k nohám , zahnala som sa mačetou a nemŕtvy klesol na zem . Obzrela som sa a videla som že aj ostatný už skončili , na Setha som sa ani nepozrela a vrátila som sa do školy . Luk som odhodila na stojan a tulec som hodila pod neho . Sama som vybehla hore schodmi , podliezla som zábradlie ktoré oddeľovalo prístup k oknám a sadla som si vedľa neho . Ostatný zo školy už skončili , hnali sa dolu schodmi a nikto si ma nevšimol . Niekto sa predieral hore medzi davom bežiacich študentov , vedela som že je to Seth a tak som odvrátila hlavu .
"Courtney , ja ...."
"Seth , nevieš čo si spravil !" skríkla som na neho . "Mohli ťa zabiť ! Ak ma ešte raz nepočúvneš a dolezieš za mnou tam kam nemáš , tak ti pekne krásne platím lístok do psychiatrickej liečebne !"
"Dobre , dobre Courtney . " Povedal so smiechom , " Už to nespravím ..." Povedal a prisunul sa ku mne , objal ma a pobozkal . Zavrela som oči a objala som ho aj ja . Z hlavy sa mi zošmykla kapucňa a až vtedy si všimol že som červenovlasá . Odtiahol sa odo mňa , chytil moje vlasy do dlaní a povedal :
"Divoké a ohnivé , presne ako ty . Hodia sa ti ..." Vstala som a usmiala som sa na neho .
"Poď chcem ti niečo ukázať ." Vytiahla som ho a podliezla som zábradlie , rozbehla som sa dolu schodmi a on za mnou ...
sobota 18. mája 2013
nedeľa 12. mája 2013
Dangerouse zone part 6 - Visit
Zobudil ma zvuk budíka , vstala som z postele a obliekla sa . Pomalým tempom som vstúpila do kuchyne .
"Dobré ráno ." zamrmlala som mame a staršej sestre .
"Ahoj sestrička." povedala Scarlet . Mlčky sme dojedli raňajky a vstali sme od stola . Na tomto svete mi zostali iba tie dve . Otca povolali do armády a vídavali sme ho raz za mesiac .... Strašne mi chýba . Vlasy som si narýchlo prečesala a nechala ich volne spustené na chrbte . Vzala som si školskú tašku a plášť a vyšla som z domu .
"Ahojte !"
Cestou do školy som sa zastavila na útese a dívala sa na tú krásu podo mnou . Zhlboka som sa nadýchla a povedala som si že to zvládnem . Pre tých všetkých čo už nie sú medzi nami a aj pre tých živých .
Vkročila som do školy a zamierila k mojej skrinke , vytiahla som si učebnice a dýku som vymenila za mačetu . Vybrala som sa do triedy a sadla som si na moje miesto , bolo 5 minút do zvonenia . Spolužiaci vzadu sa zabávali , kedysi by som sa pripojila k nim ale nemala som na to chuť ....
Tento deň vyzeral byť bez zabíjania ale chvíľu pred koncom tretej hodiny sa ozval šum z reproduktoru :
" Courtney Shadow , do riaditeľne !" Nechápavo som sa zdvihla zo stoličky a ignorujúc čudné pohľady ostatných som vyšla z triedy . Cestou do riaditeľne som rozmýšľala prečo volajú len mňa . Zaklopala som na dvere ktoré sa okamžite rozleteli , ani som si to neuvedomila a už ma objímal . Vyrazilo mi to dych , odsunula som sa od neho a pozrela sa do jeho modrých očí ktoré vždy prekypovali šťastím . Ale teraz boli zastreté smútkom . Jeho blonďaté vlasy boli o ničo dlhšie ako som si pamätala . Preskenoval ma pohľadom a vzdychol :
"Nie , to nie je možné ...... Prečo aj ty ?!"
"Seth , čo tu robíš ?"
"Musel som zistiť či žiješ ... "
"A čo si myslel tým že nie aj ty ?"
" Ty nie si jediná vyvolená , zo našej sedmičky je to aj Kate , Adam a Ethan ."
"Žijú ?"
"Zatiaľ ...."
"Počul som o tom čo sa stalo Jakovy ...... zvládaš to ? A Sasha .... strašne mi chýba ." Zlomil sa mu hlas .
"Našťastie žiješ ty ."
"Strašne si mi chýb..." Moje slová prehlušil oznam :
"Vyvolený , pravé krídlo bolo narušené ! Okamžite !"
"Zostaň tu ! Musím ísť ."
"Nie , idem s tebou !"
"Tak na to môžeš veľmi rýchlo zabudnúť ." Obrátila som sa mu chrbtom a strhla zo steny môj luk sa tulcom . Tulec som si pretiahla cez chrbát a rozbehla som sa . Akurát dobehli ostatný a tak sme vyrazili .
Ohrada bola naozaj pretrhnutá , stáli oproti nám ôsmi . Dobre , mám čas . Založila som šíp a zamierila , jeden už ležal na zemi . Znova som zamierila a už zostali len šiesti , boli už príliš blízko . Vytiahla som mačetu a rozbehla som sa im oproti . Vrazila som ju jednému medzi lopatky , vytiahla som ju a ked som chcela prebodnúť ďalšieho za mnou sa ozval krik . Na Setha sa rútil zombie a kedže bol bez zbrane bol dôvod na paniku . Zombie bol už príliš blízko na to aby som k nemu stihla dobehnúť ....
"Dobré ráno ." zamrmlala som mame a staršej sestre .
"Ahoj sestrička." povedala Scarlet . Mlčky sme dojedli raňajky a vstali sme od stola . Na tomto svete mi zostali iba tie dve . Otca povolali do armády a vídavali sme ho raz za mesiac .... Strašne mi chýba . Vlasy som si narýchlo prečesala a nechala ich volne spustené na chrbte . Vzala som si školskú tašku a plášť a vyšla som z domu .
"Ahojte !"
Cestou do školy som sa zastavila na útese a dívala sa na tú krásu podo mnou . Zhlboka som sa nadýchla a povedala som si že to zvládnem . Pre tých všetkých čo už nie sú medzi nami a aj pre tých živých .
Vkročila som do školy a zamierila k mojej skrinke , vytiahla som si učebnice a dýku som vymenila za mačetu . Vybrala som sa do triedy a sadla som si na moje miesto , bolo 5 minút do zvonenia . Spolužiaci vzadu sa zabávali , kedysi by som sa pripojila k nim ale nemala som na to chuť ....
Tento deň vyzeral byť bez zabíjania ale chvíľu pred koncom tretej hodiny sa ozval šum z reproduktoru :
" Courtney Shadow , do riaditeľne !" Nechápavo som sa zdvihla zo stoličky a ignorujúc čudné pohľady ostatných som vyšla z triedy . Cestou do riaditeľne som rozmýšľala prečo volajú len mňa . Zaklopala som na dvere ktoré sa okamžite rozleteli , ani som si to neuvedomila a už ma objímal . Vyrazilo mi to dych , odsunula som sa od neho a pozrela sa do jeho modrých očí ktoré vždy prekypovali šťastím . Ale teraz boli zastreté smútkom . Jeho blonďaté vlasy boli o ničo dlhšie ako som si pamätala . Preskenoval ma pohľadom a vzdychol :
"Nie , to nie je možné ...... Prečo aj ty ?!"
"Seth , čo tu robíš ?"
"Musel som zistiť či žiješ ... "
"A čo si myslel tým že nie aj ty ?"
" Ty nie si jediná vyvolená , zo našej sedmičky je to aj Kate , Adam a Ethan ."
"Žijú ?"
"Zatiaľ ...."
"Počul som o tom čo sa stalo Jakovy ...... zvládaš to ? A Sasha .... strašne mi chýba ." Zlomil sa mu hlas .
"Našťastie žiješ ty ."
"Strašne si mi chýb..." Moje slová prehlušil oznam :
"Vyvolený , pravé krídlo bolo narušené ! Okamžite !"
"Zostaň tu ! Musím ísť ."
"Nie , idem s tebou !"
"Tak na to môžeš veľmi rýchlo zabudnúť ." Obrátila som sa mu chrbtom a strhla zo steny môj luk sa tulcom . Tulec som si pretiahla cez chrbát a rozbehla som sa . Akurát dobehli ostatný a tak sme vyrazili .
Ohrada bola naozaj pretrhnutá , stáli oproti nám ôsmi . Dobre , mám čas . Založila som šíp a zamierila , jeden už ležal na zemi . Znova som zamierila a už zostali len šiesti , boli už príliš blízko . Vytiahla som mačetu a rozbehla som sa im oproti . Vrazila som ju jednému medzi lopatky , vytiahla som ju a ked som chcela prebodnúť ďalšieho za mnou sa ozval krik . Na Setha sa rútil zombie a kedže bol bez zbrane bol dôvod na paniku . Zombie bol už príliš blízko na to aby som k nemu stihla dobehnúť ....
utorok 7. mája 2013
Dangerouse zone
Prepáčte , dnes časť nebude . Nijako sa na to necítim ale neskôr pridám hneď dve .... :)
pondelok 6. mája 2013
Dangerouse zone part 5 - home Alone
Ked som prišla domov , odložila som si plášť a najedla som sa . Zrak mi padol na klavír a ja som si uvedomila ako dlho som nehrala . Sadla som si teda za neho a začala som hrať , prsty jemne rozovučili klávesy a jemné tony piesne sa ozývali po prázdnom dome .... Spomenula som si na to kto ma učil hrať na klavíri . Bol to on , človek na ktorého som teraz chcela najmenej myslieť : Jake . Nechcela na neho myslieť , bolo to moc bolestivé . Radšej som sa sústredila na slová piesne ktorá mi bola najbližšia :
Home alone , you broke down .
Pretend aut everything , crying as loud as you cane .
You family come home , and here you go .
Fake smile , fake lough . Pretend everything is ok .
They dont suspect a thing , they dont suspect .
Theyr child is broken and falling apart down .....
Zase som mala slzy v očiach , postavila som sa a zaklapla veko . Obrátila som sa klavíru chrbtom a šla do izby , ľahla som si na postel . Budú moje nové dni , dni ktoré strávim ako vyvolená takéto ? Plné vraždenia nenávisti a plaču ? Zakúsim ešte niekdy lásku ? Uvidím ešte niekedy Jaka ? A s jeho menom na perách som sa ponorila do oslobodzujúceho spánku , ktorý ako napodiv nebol plný nočných môr ....
Dneska taká kratšia , ja viem je o ničom ale v poslednom čase nemám moc veľa času písať . Vynahradím vám to ..... :)
Home alone , you broke down .
Pretend aut everything , crying as loud as you cane .
You family come home , and here you go .
Fake smile , fake lough . Pretend everything is ok .
They dont suspect a thing , they dont suspect .
Theyr child is broken and falling apart down .....
Zase som mala slzy v očiach , postavila som sa a zaklapla veko . Obrátila som sa klavíru chrbtom a šla do izby , ľahla som si na postel . Budú moje nové dni , dni ktoré strávim ako vyvolená takéto ? Plné vraždenia nenávisti a plaču ? Zakúsim ešte niekdy lásku ? Uvidím ešte niekedy Jaka ? A s jeho menom na perách som sa ponorila do oslobodzujúceho spánku , ktorý ako napodiv nebol plný nočných môr ....
Dneska taká kratšia , ja viem je o ničom ale v poslednom čase nemám moc veľa času písať . Vynahradím vám to ..... :)
sobota 4. mája 2013
Seventeen lunes
Sedemnásť lún , ba i rokov ,
žiary svetlom či temnotou ,
áno zlatou nie zelenou
sedemnásť krát prepletenou .
Skrýva sa vždy v mrakoch stále ,
a na nás vrhá nepoznanie .
Sedemnásť lún , ba i zvratov .
Oči prejasné tu pália bratov .
Nadchádza čas , je čoraz bližšie .
Spaluje lunu ťahá ju nižšie ....
Kami Graciová a Margaret Stohlová .
žiary svetlom či temnotou ,
áno zlatou nie zelenou
sedemnásť krát prepletenou .
Skrýva sa vždy v mrakoch stále ,
a na nás vrhá nepoznanie .
Sedemnásť lún , ba i zvratov .
Oči prejasné tu pália bratov .
Nadchádza čas , je čoraz bližšie .
Spaluje lunu ťahá ju nižšie ....
Kami Graciová a Margaret Stohlová .
Dangerouse zone part 4 - Killer
Sústredila som sa , úder musí byť presný . Nemŕtvy bol už blízko mňa , zahnala som sa a zasiahla mu väzy . Okamžite sa zviezol sa na zem . Zbadala som ako pár metrov odo mňa bojuje Sarah z dvoma na raz a nezvláda to , každý okrem mňa bol zamestnaný hneď niekoľkými . Strhla som si z pleca luk a a založila šíp , namierila a prestrelila mu chrbát ..... Sarah v zápätí dýkou prebodla tomu druhému brucho . Aj chalani to už mali za sebou ..... Otočila som sa im chrbtom a hlavu som si zakryla kapucňou z plášťa . Nechcela som aby videli moje slzy . Jednu nemŕtvu som poznala , bola to moja stará kamarátka . Po epidémii som o nej nemala žiadne správy , no dúfala som že je v poriadku . Ako aj iný krát som dúfala márne ....
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Celý tréning nám vtĺkali do hlavy že to už nie sú oni , nepamätajú si vás , nemajú vaše spoločné spomienky . Už nemajú nič , nezáležím im na vás .... Vedela som že keby som ju nebola zastrelila tak ona zabije mňa , ale bolo to strašne ťažké . Pomalým tempom som sa vybrala späť do školy , akurát začala prestávka a tak som si sadla na lavičku ďalej od ostatných a dovolila som slzám nech mi stekajú po tvári . Zrazu na mňa sadol tieň , videla som ako si niekto prisadol . Bola to Bree , moja dobrá kamarátka . Upokojujúco mi položila ruku na plece .
"Si v pohode ?"
"Ako by som mohla byť , to sa nedá ." Odvrkla som jej čo som v zápätí oľutovala . "Prepáč , nemyslela som to tak ."
"To je v pohode , neviem si predstaviť aké to musíš mať ťažké ...."
"Buď rada že nevieš ."
"Spoznala si niekoho z nich ?"
"Ano."
"Kto to bol ? Poznám ho aj ja ?"
"Ano poznáš , bola to Ali ....."
"Nie , to nie je možné !" Skríkla a postavila sa . Videla som ako sa jej trasú ruky zaťaté do pästí a ako bojuje zo slzami .
"Nevieš si predstaviť aké to bolo ťažké ."
"Zabila si ju ty ?"
"Nie , zabila ju Sarah . Ja by som to nezvládla ." Po tomto som videla ako jej už slzy tečú nekontrolovane dole tvárou . Zazvonilo a vybrali sme sa do triedy . Sadla som si na svoje miesto pri okne a pozerala sa von . Kapucňu som mala stále na hlave a moje teraz už ryšavé kučeravé vlasy mi vytŕčali spod kapucne .
Vyučovanie prebehlo bez ďalšieho zavolania , ale vedela som že zajtra tu bude zas . Najneskôr pozajtra ....
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Po škole som sa išla prejsť popri pláži , kapucňu som si strhla z hlavy a luk zo šípmi som nechala v škole . Sadla som si hore na útes a sledovala som ako vlny narážajú na skaly , ako vtáky lietajú po oblohe .... Takto sa mi rozmýšľalo najlepšie . Mala som čistejšiu hlavu , pamätám si ako som tu bola so svojím priateľom Jakom . Boli to naše posledné pekné chvíle , kým nenakazili aj jeho . Po tom strašnom dni ako mi to oznámili som ho už nevidela a dúfala že ani neuvidím , teraz by bolo mojou povinnosťou zabiť ho . A to by som nespravila , aj keby on mal zabiť mňa .... Vstala som . A dosť ! Nemôžem sa stále zaoberať minulosťou . Aj ked je to často jediné čo vám zostalo . Slnko zapadalo ked som sa konečne vybrala na odchod . Tmavé ulice mesta boli slabo osvetlené , v jednej tmavej uličke ma zrazu niekto schmatol za ruku .
"Hej , pozri sa kto sa nám to tu túla večer ..... " Druhý chalan sa mi pozrel do tváre a ked rozoznal farbu mojich vlasov a zelený plášť , vyľakane ustúpil .
"Pusť ju , okamžite !" zvreskol na druhého a ten sa nechápavo spýtal .
"Prečo ?!"
" No domysli si , červené vlasy , zelený plášť a mačeta za pásom ." Hneď ako to tomu druhému doplo okamžite ma pustil a rozbeholi sa . Ja som sa im otočila chrbtom a išla si po svojom .....
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Celý tréning nám vtĺkali do hlavy že to už nie sú oni , nepamätajú si vás , nemajú vaše spoločné spomienky . Už nemajú nič , nezáležím im na vás .... Vedela som že keby som ju nebola zastrelila tak ona zabije mňa , ale bolo to strašne ťažké . Pomalým tempom som sa vybrala späť do školy , akurát začala prestávka a tak som si sadla na lavičku ďalej od ostatných a dovolila som slzám nech mi stekajú po tvári . Zrazu na mňa sadol tieň , videla som ako si niekto prisadol . Bola to Bree , moja dobrá kamarátka . Upokojujúco mi položila ruku na plece .
"Si v pohode ?"
"Ako by som mohla byť , to sa nedá ." Odvrkla som jej čo som v zápätí oľutovala . "Prepáč , nemyslela som to tak ."
"To je v pohode , neviem si predstaviť aké to musíš mať ťažké ...."
"Buď rada že nevieš ."
"Spoznala si niekoho z nich ?"
"Ano."
"Kto to bol ? Poznám ho aj ja ?"
"Ano poznáš , bola to Ali ....."
"Nie , to nie je možné !" Skríkla a postavila sa . Videla som ako sa jej trasú ruky zaťaté do pästí a ako bojuje zo slzami .
"Nevieš si predstaviť aké to bolo ťažké ."
"Zabila si ju ty ?"
"Nie , zabila ju Sarah . Ja by som to nezvládla ." Po tomto som videla ako jej už slzy tečú nekontrolovane dole tvárou . Zazvonilo a vybrali sme sa do triedy . Sadla som si na svoje miesto pri okne a pozerala sa von . Kapucňu som mala stále na hlave a moje teraz už ryšavé kučeravé vlasy mi vytŕčali spod kapucne .
Vyučovanie prebehlo bez ďalšieho zavolania , ale vedela som že zajtra tu bude zas . Najneskôr pozajtra ....
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Po škole som sa išla prejsť popri pláži , kapucňu som si strhla z hlavy a luk zo šípmi som nechala v škole . Sadla som si hore na útes a sledovala som ako vlny narážajú na skaly , ako vtáky lietajú po oblohe .... Takto sa mi rozmýšľalo najlepšie . Mala som čistejšiu hlavu , pamätám si ako som tu bola so svojím priateľom Jakom . Boli to naše posledné pekné chvíle , kým nenakazili aj jeho . Po tom strašnom dni ako mi to oznámili som ho už nevidela a dúfala že ani neuvidím , teraz by bolo mojou povinnosťou zabiť ho . A to by som nespravila , aj keby on mal zabiť mňa .... Vstala som . A dosť ! Nemôžem sa stále zaoberať minulosťou . Aj ked je to často jediné čo vám zostalo . Slnko zapadalo ked som sa konečne vybrala na odchod . Tmavé ulice mesta boli slabo osvetlené , v jednej tmavej uličke ma zrazu niekto schmatol za ruku .
"Hej , pozri sa kto sa nám to tu túla večer ..... " Druhý chalan sa mi pozrel do tváre a ked rozoznal farbu mojich vlasov a zelený plášť , vyľakane ustúpil .
"Pusť ju , okamžite !" zvreskol na druhého a ten sa nechápavo spýtal .
"Prečo ?!"
" No domysli si , červené vlasy , zelený plášť a mačeta za pásom ." Hneď ako to tomu druhému doplo okamžite ma pustil a rozbeholi sa . Ja som sa im otočila chrbtom a išla si po svojom .....
piatok 3. mája 2013
Dangerouse zone part 3. Come back changed
Dve farby ktoré nenávideli boli zelená a červená . Mňa so Sarah prefarbili do ryšava , vyzeralo to celkom zaujímavo .... Samozrejme zelené plášte pod ktorými sme nosili zbrane nesmeli chýbať . Už iba pár hodín a odídeme odtiaľto , užívala som si tých pár hodín s čistou dušou . Pokým som nikoho nezabila ....
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A je to tu , vystúpila som z limuzíny , prvé čo som videla boli hnedú rovné vlasy a smutný úsmev mojej najlepšej kamarátky Charlotte .
"Je mi to ..... Neviem čo mám povedať , absolútne ...."
"Tak nič nehovor , už sa stým nedá nič spraviť Charlotte ...."
"Ja na teba nezanevriem ako niektorý . So mnou môžeš počítať vždy ." Povedala a znova sa pokúsila o krivý úsmev .
"Vďaka , cením si to ...."
"Courtney , už ťa čakajú !" Zakričal na mňa David . Naposledy som objala Charlotte a vstúpila do budovy školy , už som nič nevnímala tak ako pred týždňom ..... A ľudia mňa tiež nie , vytvorili predo mnou rozostup aby som mohla prejsť . Ja som len sklopila oči a rýchlo prešla , na konci ma Richard objal :
"Neboj , to zvládneme ...."
"Budeme musieť ...."
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pustite si !!! :D http://www.youtube.com/watch?v=FOjdXSrtUxA
Počas druhej hodiny zrazu zašumel rozhlas :
"Sarah Broke , Richard Wate , Courtney Shadow a David Wood , do riaditeľne prosím . Okamžite !"
Mlčky sme sa postavili a vyšli z triedy .
"A je to tu ." potichu som povedala.
"My to dáme ! Musíme ...." Šepla Sarah .
Predo dverami na nás už čakal riaditeľ , pot sa mu rinul z čela vo veľkých kropajoch a tak sme vytušili že niečo nie je v poriadku .... :
" Pri ľavom krídle školy bola porušená ohrada , okamžite tam musíte ísť !"
"Koľko ich je ?" spýtal sa Richard .
"Päť , číslo ktoré by ste mali zvládnuť bez problémov ..." Mlčky sme sa mu otočili chrbtom a rýchlim tempom sme vyrazili , už po pár krokoch sme začuli krik a tak sme sa rozbehli . Boli tam , nie piati ale siedmi , kým nás nezbadajú máme čas a tak som vybrala z tulca preveseného cez chrbát šíp a založila som ho . Rýchlo som natiahla tetivu a zamierila . Ciel som neminula , nemŕtvy bol už na zemi bez známky života . Ako keby dáky mal ... Zombie sa otočili naším smerom a vrhli sa na nás . Ich popraskaná koža odpadávala na zem a červené oči mali prázdne .... Z tranzu ma prebral Richardov výkrik :
"Courtney , strieľaj ! " Rýchlo som natiahla tetivu a zamierila , už ich zostalo iba
päť , a boli príliš blízko na to aby som ich mohla zastreliť . Rýchlo som si luk pretiahla cez chrbát , a z pošvy vytiahla mačetu . Ostatný zopakovali to isté , lenže zo svojimi zbraňami ..... Ked boli už iba pár metrov pred nami , z hrdiel sa im vydral neľudský krik .....
Takže táto časť je pre môjho kamaráta , ktorý zo zvláštneho dôvodu zbožňuje redheadky . Plus Kajke , Palovi a Alex ..... Tak tu máte tú sľúbenú časť :D .
A nemá to nič spoločné s našou Ariel ako by si to mohol niekto náhodou zle vysvetliť .... :) Ďalšia časť pravdepodobne zajtra .
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A je to tu , vystúpila som z limuzíny , prvé čo som videla boli hnedú rovné vlasy a smutný úsmev mojej najlepšej kamarátky Charlotte .
"Je mi to ..... Neviem čo mám povedať , absolútne ...."
"Tak nič nehovor , už sa stým nedá nič spraviť Charlotte ...."
"Ja na teba nezanevriem ako niektorý . So mnou môžeš počítať vždy ." Povedala a znova sa pokúsila o krivý úsmev .
"Vďaka , cením si to ...."
"Courtney , už ťa čakajú !" Zakričal na mňa David . Naposledy som objala Charlotte a vstúpila do budovy školy , už som nič nevnímala tak ako pred týždňom ..... A ľudia mňa tiež nie , vytvorili predo mnou rozostup aby som mohla prejsť . Ja som len sklopila oči a rýchlo prešla , na konci ma Richard objal :
"Neboj , to zvládneme ...."
"Budeme musieť ...."
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pustite si !!! :D http://www.youtube.com/watch?v=FOjdXSrtUxA
Počas druhej hodiny zrazu zašumel rozhlas :
"Sarah Broke , Richard Wate , Courtney Shadow a David Wood , do riaditeľne prosím . Okamžite !"
Mlčky sme sa postavili a vyšli z triedy .
"A je to tu ." potichu som povedala.
"My to dáme ! Musíme ...." Šepla Sarah .
Predo dverami na nás už čakal riaditeľ , pot sa mu rinul z čela vo veľkých kropajoch a tak sme vytušili že niečo nie je v poriadku .... :
" Pri ľavom krídle školy bola porušená ohrada , okamžite tam musíte ísť !"
"Koľko ich je ?" spýtal sa Richard .
"Päť , číslo ktoré by ste mali zvládnuť bez problémov ..." Mlčky sme sa mu otočili chrbtom a rýchlim tempom sme vyrazili , už po pár krokoch sme začuli krik a tak sme sa rozbehli . Boli tam , nie piati ale siedmi , kým nás nezbadajú máme čas a tak som vybrala z tulca preveseného cez chrbát šíp a založila som ho . Rýchlo som natiahla tetivu a zamierila . Ciel som neminula , nemŕtvy bol už na zemi bez známky života . Ako keby dáky mal ... Zombie sa otočili naším smerom a vrhli sa na nás . Ich popraskaná koža odpadávala na zem a červené oči mali prázdne .... Z tranzu ma prebral Richardov výkrik :
"Courtney , strieľaj ! " Rýchlo som natiahla tetivu a zamierila , už ich zostalo iba
päť , a boli príliš blízko na to aby som ich mohla zastreliť . Rýchlo som si luk pretiahla cez chrbát , a z pošvy vytiahla mačetu . Ostatný zopakovali to isté , lenže zo svojimi zbraňami ..... Ked boli už iba pár metrov pred nami , z hrdiel sa im vydral neľudský krik .....
Takže táto časť je pre môjho kamaráta , ktorý zo zvláštneho dôvodu zbožňuje redheadky . Plus Kajke , Palovi a Alex ..... Tak tu máte tú sľúbenú časť :D .
A nemá to nič spoločné s našou Ariel ako by si to mohol niekto náhodou zle vysvetliť .... :) Ďalšia časť pravdepodobne zajtra .
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)