Sorcerer

https://www.youtube.com/watch?v=Bd0A0BPtfOUPo poli bežalo dievča. Jej bosé nohy sa na klzkom snehu šmýkali. Vysilene padla na kolená a z úst sa jej vydral zúfalý výkrik, ktorý preťal okolie ako blesk. Náhle sa zodvihol vietor. Lístie začalo jemne poletovať navôkol. Hlavu si zložila do dlaní. Jej dlhé, zvlnené a tmavohnedé vlasy ostro kontrastovali s bielym snehom a zlatým lístím. Triasli ňou vzlyky. Opakom ruky si z tváre utrela slzy a pomaly sa postavila. Dlhé šedé sedliacke šaty boli na kolenách a lakťoch na nitku premočené, no nezdalo sa, že by jej to prekážalo. Rozhliadla sa po okolí. Kam oko dovidelo sa tiahli len polia ktoré ohraničoval les plný holých stromov. Po porcelánovej pokožke jej začali opäť stekať slzy. Ruky si zaborila do vlasov a znova sa srdcervúco a zúfalo rozkričala. Bolesť bola neznesiteľná.  Snažila sa pokračovať v ceste no kolená  ju neposlúchli a podlomili sa. Tento krát zostala ležať. Prevalila sa na chrbát a modrými, takmer až fialovými očami sledovala havrany poletujúce po zamračenej oblohe.  Bolesť zo straty, ublíženia, zrady a sklamania jej trhalo srdce na  márne kúsky. Jediné po čom túžila, bolo zabudnúť. Najlepšie odísť a už sa nikdy nevrátiť. Pomaly začala vstávať a svoju pozornosť upriamila na kopu lístia, ktorú zo stromov zviala nedávna víchrica.  Vystrela ruky a začala odriekať zaklínadlo. Lístie sa začalo točiť v jemnom vzdušnom víre. Stúpalo vyššie a vyššie. Dievčaťu sa na čele od sústredenia vytvorila jemná vráska. Zlatom jesene vytvorila vo vzduchu ohromné srdce. Chvíľu sa na neho uprene dívala. Po chvíli desivého ticha vyhodila ruky prudko do vzduchu. Srdce odvial mocný závan vetra. Rozletelo sa na malé kúsky a vedela, že spojiť  ho už nedokáže nič. Opatrne zo zeme zdvihla list ktorý bol ešte pred chvíľou  súčasťou niečoho neuveriteľne mocného. To niečo však už bolo nenávratne preč. Položila si ho na dlaň a jemne fúkla. Kým list dopadol na zem, dievča bolo navždy preč.