"Dobré ráno ." zamrmlala som mame a staršej sestre .
"Ahoj sestrička." povedala Scarlet . Mlčky sme dojedli raňajky a vstali sme od stola . Na tomto svete mi zostali iba tie dve . Otca povolali do armády a vídavali sme ho raz za mesiac .... Strašne mi chýba . Vlasy som si narýchlo prečesala a nechala ich volne spustené na chrbte . Vzala som si školskú tašku a plášť a vyšla som z domu .
"Ahojte !"
Cestou do školy som sa zastavila na útese a dívala sa na tú krásu podo mnou . Zhlboka som sa nadýchla a povedala som si že to zvládnem . Pre tých všetkých čo už nie sú medzi nami a aj pre tých živých .
Vkročila som do školy a zamierila k mojej skrinke , vytiahla som si učebnice a dýku som vymenila za mačetu . Vybrala som sa do triedy a sadla som si na moje miesto , bolo 5 minút do zvonenia . Spolužiaci vzadu sa zabávali , kedysi by som sa pripojila k nim ale nemala som na to chuť ....
Tento deň vyzeral byť bez zabíjania ale chvíľu pred koncom tretej hodiny sa ozval šum z reproduktoru :
" Courtney Shadow , do riaditeľne !" Nechápavo som sa zdvihla zo stoličky a ignorujúc čudné pohľady ostatných som vyšla z triedy . Cestou do riaditeľne som rozmýšľala prečo volajú len mňa . Zaklopala som na dvere ktoré sa okamžite rozleteli , ani som si to neuvedomila a už ma objímal . Vyrazilo mi to dych , odsunula som sa od neho a pozrela sa do jeho modrých očí ktoré vždy prekypovali šťastím . Ale teraz boli zastreté smútkom . Jeho blonďaté vlasy boli o ničo dlhšie ako som si pamätala . Preskenoval ma pohľadom a vzdychol :
"Nie , to nie je možné ...... Prečo aj ty ?!"
"Seth , čo tu robíš ?"
"Musel som zistiť či žiješ ... "
"A čo si myslel tým že nie aj ty ?"
" Ty nie si jediná vyvolená , zo našej sedmičky je to aj Kate , Adam a Ethan ."
"Žijú ?"
"Zatiaľ ...."
"Počul som o tom čo sa stalo Jakovy ...... zvládaš to ? A Sasha .... strašne mi chýba ." Zlomil sa mu hlas .
"Našťastie žiješ ty ."
"Strašne si mi chýb..." Moje slová prehlušil oznam :
"Vyvolený , pravé krídlo bolo narušené ! Okamžite !"
"Zostaň tu ! Musím ísť ."
"Nie , idem s tebou !"
"Tak na to môžeš veľmi rýchlo zabudnúť ." Obrátila som sa mu chrbtom a strhla zo steny môj luk sa tulcom . Tulec som si pretiahla cez chrbát a rozbehla som sa . Akurát dobehli ostatný a tak sme vyrazili .
Ohrada bola naozaj pretrhnutá , stáli oproti nám ôsmi . Dobre , mám čas . Založila som šíp a zamierila , jeden už ležal na zemi . Znova som zamierila a už zostali len šiesti , boli už príliš blízko . Vytiahla som mačetu a rozbehla som sa im oproti . Vrazila som ju jednému medzi lopatky , vytiahla som ju a ked som chcela prebodnúť ďalšieho za mnou sa ozval krik . Na Setha sa rútil zombie a kedže bol bez zbrane bol dôvod na paniku . Zombie bol už príliš blízko na to aby som k nemu stihla dobehnúť ....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára