Dangerouse zone part 4 - Killer

Sústredila som sa , úder musí byť presný . Nemŕtvy bol už blízko mňa , zahnala som sa a zasiahla  mu väzy . Okamžite sa zviezol sa na zem .  Zbadala som ako pár metrov odo mňa bojuje Sarah z dvoma na raz a nezvláda to , každý okrem mňa bol zamestnaný hneď niekoľkými . Strhla som si z pleca luk a a založila šíp , namierila a prestrelila mu chrbát ..... Sarah v zápätí dýkou prebodla tomu druhému brucho . Aj chalani to už mali za sebou ..... Otočila som sa im chrbtom a hlavu som si zakryla kapucňou z plášťa . Nechcela som aby videli moje slzy . Jednu nemŕtvu som poznala , bola to moja stará kamarátka . Po epidémii som o nej nemala žiadne správy , no dúfala som že je v poriadku . Ako aj iný krát som dúfala márne ....

------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Celý tréning nám vtĺkali do hlavy že to už nie sú oni , nepamätajú si vás , nemajú vaše spoločné spomienky . Už nemajú nič , nezáležím im na vás .... Vedela som že keby som ju nebola zastrelila tak ona zabije mňa , ale bolo to strašne ťažké . Pomalým tempom som sa vybrala späť do školy , akurát začala prestávka a tak som si sadla na lavičku ďalej od ostatných a dovolila som slzám nech mi stekajú po tvári . Zrazu na mňa sadol tieň , videla som ako si niekto prisadol . Bola to Bree , moja dobrá kamarátka . Upokojujúco mi položila ruku na plece .
"Si v pohode ?"
"Ako by som mohla byť , to sa nedá ." Odvrkla som jej čo som v zápätí oľutovala . "Prepáč , nemyslela som to tak ."
"To je v pohode , neviem si predstaviť aké to musíš mať ťažké ...."
"Buď rada že nevieš ."
"Spoznala si niekoho z nich ?"
"Ano."
"Kto to bol ? Poznám ho aj ja ?"
"Ano poznáš , bola to Ali ....."
"Nie , to nie je možné !" Skríkla a postavila sa . Videla som ako sa jej trasú ruky zaťaté do pästí a ako bojuje zo slzami .
"Nevieš si predstaviť aké to bolo ťažké ."
"Zabila si ju ty ?"
"Nie , zabila ju Sarah . Ja by som to nezvládla ." Po tomto som videla ako jej už slzy tečú nekontrolovane dole tvárou . Zazvonilo a vybrali sme sa do triedy . Sadla som si na svoje miesto pri okne a pozerala sa von .  Kapucňu som mala stále na hlave a moje teraz už ryšavé kučeravé vlasy mi vytŕčali spod kapucne .
Vyučovanie prebehlo bez ďalšieho zavolania , ale vedela som že zajtra tu bude zas . Najneskôr pozajtra ....

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Po škole som sa išla prejsť popri pláži , kapucňu som si strhla z hlavy a luk zo šípmi som nechala v škole . Sadla som si hore na útes a sledovala som ako vlny narážajú na skaly , ako vtáky lietajú po oblohe .... Takto sa mi rozmýšľalo najlepšie . Mala som čistejšiu hlavu , pamätám si ako som tu bola so svojím priateľom Jakom . Boli to naše posledné pekné chvíle , kým nenakazili aj jeho . Po tom strašnom dni ako mi to oznámili som ho už nevidela a dúfala že ani neuvidím , teraz by bolo mojou povinnosťou zabiť ho . A to by som nespravila , aj keby on mal zabiť mňa .... Vstala som . A dosť ! Nemôžem sa stále zaoberať minulosťou . Aj ked je to často jediné čo vám zostalo . Slnko zapadalo ked som sa konečne vybrala na odchod . Tmavé ulice mesta boli slabo osvetlené , v jednej tmavej uličke ma zrazu niekto schmatol za ruku .
"Hej , pozri sa kto sa nám to tu túla večer ..... " Druhý chalan sa mi pozrel do tváre a ked rozoznal farbu mojich vlasov a zelený plášť , vyľakane ustúpil .
"Pusť ju , okamžite !" zvreskol na druhého a ten sa nechápavo spýtal .
"Prečo ?!"
" No domysli si , červené vlasy , zelený plášť a mačeta za pásom ." Hneď ako to tomu druhému doplo okamžite ma pustil a rozbeholi sa . Ja som sa im otočila chrbtom a išla si po svojom .....