Dangerouse zone part 5 - home Alone

Ked som prišla domov , odložila som si plášť a najedla som sa . Zrak mi padol na klavír a ja som si uvedomila ako dlho som nehrala . Sadla som si teda za neho a začala som hrať , prsty jemne rozovučili klávesy a jemné tony piesne sa ozývali po prázdnom dome .... Spomenula som si na to kto ma učil hrať na klavíri . Bol to on , človek na ktorého som teraz chcela najmenej myslieť : Jake . Nechcela na neho myslieť , bolo to moc bolestivé . Radšej som sa sústredila na slová piesne ktorá mi bola najbližšia :

Home alone , you broke down .
Pretend aut everything , crying as loud as you cane .

You family come home , and here you go .
Fake smile , fake lough . Pretend everything is ok .

They dont suspect a thing , they dont suspect .
Theyr child is broken and falling apart down .....

Zase som mala slzy v očiach , postavila som sa a zaklapla veko . Obrátila som sa klavíru chrbtom a šla do izby , ľahla som si na postel . Budú moje nové dni , dni ktoré strávim ako vyvolená takéto ? Plné vraždenia nenávisti a plaču ? Zakúsim ešte niekdy lásku ? Uvidím ešte niekedy Jaka ? A s jeho menom na perách som sa ponorila do oslobodzujúceho spánku , ktorý ako napodiv nebol plný nočných môr ....

Dneska taká kratšia , ja viem je o ničom ale v poslednom čase nemám moc veľa času písať . Vynahradím vám to ..... :)