Zobudila som sa na krik , vyskočila som na nohy a vytiahla dýku . Krik patril nemŕtvemu dievčaťu ktoré bolo odo mňa asi zo 20 metrov , Nasadila som šíp a vystrelila , nemŕtva sa zapotácala ale žila a vláčila sa ďalej . Založila som druhý šíp a to už ležala nevládne na zemi . Otrasená som si zbalila veci a zliezla z autobusu . Nemŕtva sa sem mohla dostať len dvoma spôsobmi , buď sa premenila tu , vo vnútri cesty alebo je niekde narušený plot . A to som musela zistiť .
Začínalo sa stmievať keď som konečne dorazila ku koncu plotu . Nikde žiadna diera nebola , takže ju tu asi niekto premenil. Spoza opaska som vytiahla zväzok kľúčov a odomkla som bránu . Na ulici nebol nikto , vyzeralo to tu ako mesto duchov . Zrazu sa ozval dievčenský výkrik , rozbehla som sa tým smerom a zbadala som zombie ako sa chystá zahryznúť do jej ruky . Z chrbta som strhla luk a založila šíp . O zem som hodila skúmavku s krvou . Zombie sa okamžite otočil za mnou a ja som ho zastrelila . Dievča sa rozbehlo ku mne a ja som zistila že sa k nám zo všetkých strán blížia zombies , luk som si znova pripevnila na ruksak a z pošvy vytiahla mačetu . Dievča som chytila za ruku a rozbehla som sa k bráne . V ceste nám stal zombie ktorému som počas behu zabodla nôž do chrbta . Otvorila som bránu a rýchlo som ju za sebou zamkla . Bežali sme čo najďalej od brány ale po chvíli už dievča nevládalo .
"Ako sa voláš ?" spýtala som sa jej .
"Kristie"
"Kristie , čo sa breboha stalo ?!"
"Narušil sa plot ... Na veľmi veľa miestach , ľudia nevedeli čo sa deje a tak povybiehali von ale ja som mala izbu na vyššom poschodí a tak som vedela čo sa deje . Akurát mali priniesť zásoby jedla a tak bola aj druhá väčšina vonku na námestí , nikto nič netušil ... "
"Dobre , teraz sa musíme vrátiť do môjho mesta . Neboj postaráme sa o teba ." povzbudzujúco som sa na ňu usmiala .
"Vďaka ...."
"Za čo ?"
"Za to že si mi zachránila život ."
"Aha ... hmm nemáš za čo ."
Slnko zašlo a bolo moc nebezpečné zostať na zemi a tak som nám vyhliadla autobus . Pomohla som Kristie vyštverať sa na strechu a rozložila som spacák.
"Ľahni si , budem strážiť . Nemôžeme riskovať že nemŕtvy pretrhnú bránu ."
"Potom ma zobuď , vystriedame sa ."
"Dobre ..." zaspala takmer okamžite .
Kristie som zobudila okolo tretej ráno , a povedala som jej že odchádzame okolo siedmej tak nech ma zobudí o pol . Potom som si ľahla do spacáka a ponorila sa do snov ....
pondelok 22. júla 2013
Sarah Jaffe - Swelling
http://www.youtube.com/watch?v=5XxHXE38Z5o
Milujem tú pesničku - je dokonalá . Dobre sa pri nej píše :3
Milujem tú pesničku - je dokonalá . Dobre sa pri nej píše :3
štvrtok 11. júla 2013
Dangerouse Zone part 11 - New Mission ....
Zvyšok dňa prebehol normálne , môj prvý deň bez zabíjania . S Bree som sa konečne dobre porozprávala odkedy ma vybrali za vyvolenú , nahádzala som si do školskej tašky zvyšok vecí a vyšla som s triedy keď v rozhlase zaznelo : " Courtney Shadow , hláste sa v riaditeľni !" ach jaj , a tom si myslela že toto bude jediný deň ked budem mať pokoj ... Ale očividne nie , zbehla som dole schodmi a zaklopala na dvere riaditeľne . Keď sa spoza dverí ozvalo " Ďalej ." tak som vstúpila , riaditeľ sedel za stolom s unaveným výrazom na tvári , keď ma zbadal začal hovoriť :" Courtney , dozvedel som sa že vedľajšie mesto je bez potravín a neustále čelí útokom nemŕtvych . Rada rozhodla že jeden z vyvolených musí ísť zistiť či sa dá prejsť cez staré chodníky aby sme im mohli pomôcť . "
"Čiže ma chcete použiť ako pokusného králika ?!" snažila som sa ovládnuť svoj hlas , ale nechýbalo málo a navrieskala by som naňho .
"Courtney , hlavne si to neber osobne . Ide o dobro veľa ľudí a životov !"
"Ale prečo iba ja ? Prečo so mnou nemôžu ísť aj ostatný ?!" Riaditeľ len otvoril ústa ale nevedel čo mi má na to povedať .
"Rada tak rozhodla .... Nemohol som s tým nič urobiť .... Mrzí ma to ..... " zamrmlal . "Máš čas do štvrtej , musíš sa dovtedy nachystať . Zbaľ si terénne oblečenie , jedlo a zbrane ti dáme tu . Ponáhľaj sa a príď načas ." To je teda drzosť !
"Seath odchádzam , možno na tri dni alebo na týždeň alebo sa už nevrátim ..."
"Courtney , neopováž sa takto rozprávať ! Jasné že sa vrátiš ...."
"Nikdy v tom nemáš istotu Seath ."
"Ale ja ti verím , verí ti aj tvoja mama a sestra .... Veril by ti aj Jake , sprav to pre nich ."
"Pokúsim sa ...."
"Prisahaj mi že sa budeš snažiť čo najviac , musíš mi to odprisahať !"
"Prisahám ...." schmatol ma za ruku a prinútil ma pozrieť sa mu do očí , pritúlil si ma k sebe a pošepkal mi :
"Ľúbim ťa Courtney , vráť sa ku mne . Prosím ...." Ja som ho namiesto odpovede pobozkala , zo zeme som zdvihla ruksak ,a dýku s púzdrom som si upevnila na páse . Pištoľ som si pripevnila na druhý bok a tulec som si pripevnila na ruksak vedľa luku . Z opasku som si zdvihla zväzok kľúčov a odomkla vysokú bránu z pletiva a kovu . Stlačila som kľučku a vošla dnu , bránu som za sebou zamkla a Seathovy som poslala vzdušný bozk . Vkročila som na starú betonovu cestu ktorá bola na veľa miestach prerastená trávou .
Musela som kráčať už dosť dlho ked sa začalo stmievať , noc vyzerala byť jasná a tak som si vyhliadla autobus . Vyštverala som sa na strechu a roztiahla tam spací vak . Na večeru som si dala ovocie s pečivom , ked som sa najedla tak som si ľahla a poddala sa oslobodzujúcemu spánku , vždy som dúfala že sny ma dokážu vytrhnúť zo strašnej reality ....
"Čiže ma chcete použiť ako pokusného králika ?!" snažila som sa ovládnuť svoj hlas , ale nechýbalo málo a navrieskala by som naňho .
"Courtney , hlavne si to neber osobne . Ide o dobro veľa ľudí a životov !"
"Ale prečo iba ja ? Prečo so mnou nemôžu ísť aj ostatný ?!" Riaditeľ len otvoril ústa ale nevedel čo mi má na to povedať .
"Rada tak rozhodla .... Nemohol som s tým nič urobiť .... Mrzí ma to ..... " zamrmlal . "Máš čas do štvrtej , musíš sa dovtedy nachystať . Zbaľ si terénne oblečenie , jedlo a zbrane ti dáme tu . Ponáhľaj sa a príď načas ." To je teda drzosť !
"Seath odchádzam , možno na tri dni alebo na týždeň alebo sa už nevrátim ..."
"Courtney , neopováž sa takto rozprávať ! Jasné že sa vrátiš ...."
"Nikdy v tom nemáš istotu Seath ."
"Ale ja ti verím , verí ti aj tvoja mama a sestra .... Veril by ti aj Jake , sprav to pre nich ."
"Pokúsim sa ...."
"Prisahaj mi že sa budeš snažiť čo najviac , musíš mi to odprisahať !"
"Prisahám ...." schmatol ma za ruku a prinútil ma pozrieť sa mu do očí , pritúlil si ma k sebe a pošepkal mi :
"Ľúbim ťa Courtney , vráť sa ku mne . Prosím ...." Ja som ho namiesto odpovede pobozkala , zo zeme som zdvihla ruksak ,a dýku s púzdrom som si upevnila na páse . Pištoľ som si pripevnila na druhý bok a tulec som si pripevnila na ruksak vedľa luku . Z opasku som si zdvihla zväzok kľúčov a odomkla vysokú bránu z pletiva a kovu . Stlačila som kľučku a vošla dnu , bránu som za sebou zamkla a Seathovy som poslala vzdušný bozk . Vkročila som na starú betonovu cestu ktorá bola na veľa miestach prerastená trávou .
Musela som kráčať už dosť dlho ked sa začalo stmievať , noc vyzerala byť jasná a tak som si vyhliadla autobus . Vyštverala som sa na strechu a roztiahla tam spací vak . Na večeru som si dala ovocie s pečivom , ked som sa najedla tak som si ľahla a poddala sa oslobodzujúcemu spánku , vždy som dúfala že sny ma dokážu vytrhnúť zo strašnej reality ....
štvrtok 20. júna 2013
Dangerouse Zone part 10 - prvý príbeh ktorý má 10 častí :DD
Zobudila som sa na škrekot čajok , otvorila som oči a uvedomila som si že je štvrtok . Čiže mám byť do štvrť hodiny v škole . Vyskočila som na nohy a zatriasla Sethom . " Seth ! Vstávaj , prídem neskoro !" Zívol a pomaly od seba odlepil oči . "Dobre , tak na toto vážne nemám čas Seath !" na čo sa posadil . " Už idem , už idem .... " zbehla som sa dole kopcom a zakričala som naňho : " Príď za mnou potom do školy ..."
Skrátim si to cez pláž - nechcela som to celé zhora obchádzať . Ked som dobehla na našu ulicu zastala som a oprela sa o lampu . Z behu sa mi krútila hlava , vydýchala som sa a odkráčala som domov . Mama zo sestrou našťastie neboli doma a tak som sa vyhla vypočúvaniu . Vybehla som hore do svojej izby a navliekla som na seba čierne tielko Guns n Roses a riflové kraťase , zo stoličky som si zobrala tašku a peňaženku kedže som nemala čas si spraviť desiatu tak si ju kúpim . Obula som si tenisky a len tak tak som stihla autobus , začal mi zvoniť mobil . " Courteny , kam si to dočerta zmizla ?!" naštvane sa ozvalo z mobilu . " Sedím v autobuse a škola sa mi začína o päť minút ."
"Aha , dobre už chápem ." povedal a zasmial sa . "Prídem potom za tebou ."
"Seath keby si ma počúval , tak by si vedel že presne toto som ti povedala pred štvrť hodinou ." autobus zabočil a zastal pred školu . "Seath musím končiť , sme pred školu ."
"Dobre vidíme sa , ahoj ľúbim ťa ."
"Aj ja teba ... " Vošla som do triedy a plášť som si položila na operadlo stoličky , sadla som si na svoje miesto a vytiahla slúchadlá s mobilom z tašky . Pustila som si hudbu a ignorovala svet kým učiteľ nevstúpil do triedy , postavila som sa spolu so spolužiakmi . Vyťahovala som si z tašky učebnicu ked si ku mne niekto prisadol , otočila som hlavu a Bree sa na mňa usmiala . Až teraz som uvedomila ako strašne mi chýbajú naše staré časy ...
"Nevadí ti ked si prisadnem ?"
"Nie , jasné že nie ." takmer som vykríkla od radosti .
Skrátim si to cez pláž - nechcela som to celé zhora obchádzať . Ked som dobehla na našu ulicu zastala som a oprela sa o lampu . Z behu sa mi krútila hlava , vydýchala som sa a odkráčala som domov . Mama zo sestrou našťastie neboli doma a tak som sa vyhla vypočúvaniu . Vybehla som hore do svojej izby a navliekla som na seba čierne tielko Guns n Roses a riflové kraťase , zo stoličky som si zobrala tašku a peňaženku kedže som nemala čas si spraviť desiatu tak si ju kúpim . Obula som si tenisky a len tak tak som stihla autobus , začal mi zvoniť mobil . " Courteny , kam si to dočerta zmizla ?!" naštvane sa ozvalo z mobilu . " Sedím v autobuse a škola sa mi začína o päť minút ."
"Aha , dobre už chápem ." povedal a zasmial sa . "Prídem potom za tebou ."
"Seath keby si ma počúval , tak by si vedel že presne toto som ti povedala pred štvrť hodinou ." autobus zabočil a zastal pred školu . "Seath musím končiť , sme pred školu ."
"Dobre vidíme sa , ahoj ľúbim ťa ."
"Aj ja teba ... " Vošla som do triedy a plášť som si položila na operadlo stoličky , sadla som si na svoje miesto a vytiahla slúchadlá s mobilom z tašky . Pustila som si hudbu a ignorovala svet kým učiteľ nevstúpil do triedy , postavila som sa spolu so spolužiakmi . Vyťahovala som si z tašky učebnicu ked si ku mne niekto prisadol , otočila som hlavu a Bree sa na mňa usmiala . Až teraz som uvedomila ako strašne mi chýbajú naše staré časy ...
"Nevadí ti ked si prisadnem ?"
"Nie , jasné že nie ." takmer som vykríkla od radosti .
útes Courtney a Seatha :)
sobota 8. júna 2013
Dangerouse zone part 9 - Storm
Diskotéka sa skončila a my sme vyšli von spolu s ostatnými pármi , prechádzali sme sa mrtvimy nočnými uličkami a mesto spalo pokojným spánkom . V túto chvíľu sa nikto nestaral čo bude zajtra , spánok pre nás predstavoval únik z reality pretože ani najhorší sen nebol horší ako skutočnosť . Prechádzali sme sa popod lampy ktoré slabo osvetlovali ulicu a zabočili sme na štrkovú cestičku ktorá bola poprepletaná kvetmi večernice , ona ako jediná otvárala svoj kvet až ked slnko zachádzalo a otáčala svoje okvetné lístky k žiare mesačného svetla . Bolo to jediné svetlo ktoré mohla zazrieť , prekračovala som jemné úponky kvetov až sme sa dostali na vrchol útesu . Bolo to miesto kam už nikto nechodieval , miesto ktoré patrilo len mne a Jakeovi pred všetkým čo sa stalo . Vtedy sme boli len dvaja teenagery ktorý si užívali života , chodili do cukrárne , na diskotéky ..... A teraz tu stojím so Seathom o dva roky a preberám si v hlave čo všetko sa za tie dva krátke roky stalo , čo všetko sa zmenilo , čo som stratila , a veci ktoré už nikdy nezískam späť .... Sadla som si na trávu a dívala som sa do tmavých vln oceánu , vietor mi vyslobodil vlasy spod kapucne a teraz mi voľne viali za chrbtom . Seth si sadol vedľa mňa a objal ma okolo pliec V tejto chvíli bol medzi nami tretí druh ticha , taký ktorý dosiahnu len ľudia ktorý sa poznajú až tak že aj pomaly vedia na čo ten druhý myslí . Prvý druh ticha je to trápne ticho ktoré každý z nás pozná ... Druhý druh ticha je ten ked neviete čo máte tomu druhému povedať a ako prelomiť lady . A ten tretí ktorý sme práve mali my , ten ktorý sa tak ťažko nadobudne . Obaja sme sa strácali v našich myšlienkach a sedeli tam dlho , aj keby ste sa ma spýtali tak vám neviem povedať koľko . Možno to boli minúty , možno hodiny , .... Ale bolo nám to jedno , užívali sme si prítomnosť toho druhého . Mesiac nám svietil nad hlavami a čajky škriekali , zrazu všetko stíchlo . Bolo počuť akurát tak narážanie vln o skaly , oblohu preťal blesk ale búrka bola ďaleko od nás , hrmenie a ďaleké padanie kvapiek do oceána bola tá najlepšia uspávanka ....
nedeľa 2. júna 2013
Dangerouse zone part 8
Otvorila som vchodové dvere a vbehla do domu , "Ahojte , ponáhľam sa !" vbehla som do izby , a zo šatníka som si vybrala čierne obtiahnuté šaty nad kolená a biele tielko nad pupok , obula som si čierne balerínky - áno lodičky neznášam :P . Zo stola som zhrabla kabelku a na plecia som si prehodila zelený plášť a vyšla som z domu . Seth ma chtil za ruku a spolu sme kráčali osvetlenými ulicami mesta . Zastavili sme pred budovou s nápisom Disco , Seth ma vtiahol dovnútra a bavili sme sa ako pred inváziou . Bez starostí ako obyčajný teen .Ale obaja sme vedeli že sa to čoskoro skončí .....
Prepáčte že dnes je taká krátka ale som chorá a je mi blbo .... tak dúfam že sa páči aspoň trochu
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)