Dangerouse zone part 9 - Storm

Diskotéka sa skončila a my sme vyšli von spolu s ostatnými pármi , prechádzali sme sa mrtvimy nočnými uličkami a mesto spalo pokojným spánkom . V túto chvíľu sa nikto nestaral čo bude zajtra , spánok pre nás predstavoval únik z reality pretože ani najhorší sen nebol horší ako skutočnosť . Prechádzali sme sa popod lampy ktoré slabo osvetlovali ulicu a zabočili sme na štrkovú cestičku ktorá bola poprepletaná kvetmi večernice , ona ako jediná otvárala svoj kvet až ked slnko zachádzalo a otáčala svoje okvetné lístky k žiare mesačného svetla . Bolo to jediné svetlo ktoré mohla zazrieť , prekračovala som jemné úponky kvetov až sme sa dostali na vrchol útesu . Bolo to miesto kam už nikto nechodieval , miesto ktoré patrilo len mne a Jakeovi pred všetkým čo sa stalo . Vtedy sme boli len dvaja teenagery ktorý si užívali života , chodili do cukrárne , na diskotéky ..... A teraz tu stojím so Seathom o dva roky a preberám si v hlave čo všetko sa za tie dva krátke roky stalo , čo všetko sa zmenilo , čo som stratila , a veci ktoré už nikdy nezískam späť ....  Sadla som si na trávu a dívala som sa do tmavých vln oceánu , vietor mi vyslobodil vlasy spod kapucne a teraz mi voľne viali za  chrbtom . Seth si sadol vedľa mňa a objal ma okolo pliec V tejto chvíli bol medzi nami tretí druh ticha , taký ktorý dosiahnu len ľudia ktorý sa poznajú až tak že aj pomaly vedia na čo ten druhý myslí . Prvý druh ticha je to trápne ticho ktoré každý z nás pozná ... Druhý druh ticha je ten ked neviete čo máte tomu druhému povedať a ako prelomiť lady . A ten tretí ktorý sme práve mali my , ten ktorý sa tak ťažko nadobudne . Obaja sme sa strácali v našich myšlienkach a sedeli tam dlho , aj keby ste sa ma spýtali tak vám neviem povedať koľko . Možno to boli minúty , možno hodiny , .... Ale bolo nám to jedno , užívali sme si prítomnosť toho druhého . Mesiac nám svietil nad hlavami a čajky škriekali , zrazu všetko stíchlo . Bolo počuť akurát tak narážanie vln o skaly ,  oblohu preťal blesk ale búrka bola ďaleko od nás , hrmenie a ďaleké padanie kvapiek do oceána bola tá najlepšia uspávanka ....