Prosím nech nevyberú mňa , prosím nech nevyberú mňa , prosím ..... Stále som si to opakovala v mysli márne dúfajúc že mi to pomôže . Riaditeľ vystúpil na pódium a začal svojím príhovorom . Ako obvykle ho nikto nevnímal , decká začali počúvať až ked začal spomínať vyvolených . O chvíľu sa dozvieme kto bude mať na starosť túto strašnú prácu . Ja som sama sebe nepripadala nijako výnimočná , viem strieľať z luku a mám dobrú mušku . No a čo ? Dúfam že to nebude stačiť na to aby ma vybrali , i keď výber v našom meste je úbohý . Je pravda že tu máme niekoľko bojovníkov , lenže tí sú už moc starý na to aby túto prácu robili . Na ich šťastie a na naše nešťastie .
Všetci stíchli , čakalo sa na verdikt , po pol minútovej pauze začal konečne hovoriť :
"Po dlhom uvážení sme sa rozhodli vybrať z vás tých najzdatnejších , aby ochraňovali naše ľudstvo a vlasť pred pohromou ktorá sa dovalila na náš svet . Rozhodlo sa , že medzi vyvolených budú patriť títo :
Richard Wate , Sarah Broke , David Wood a Courtney Shadow . Prosím dostavte sa potom do mojej kancelárie . Ďakujem , toto bolo všetko a teraz vás vítam v novom školskom roku !"
Celý svet so mnou zastal , nie toto nemohla byť pravda . Nemohli vybrať práve mňa ! Ale predsa to tak bolo , snažila som prehovoriť samu seba že je to len chyba . Ale chyba to nebola ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára